Niet škaredých žien. Sú len ženy, ktoré nevedia, ako byť krásnymi. (Ninon de l'Enclos)

Týranie zvierat

17. května 2009 v 14:25 |  Zvieratka
autor:http://www.lepsisvet.sk/index.php?page=sub&id=17&sid=56

Je nemožné ukončiť využívanie zvierat v základnom medicínskom výskume kvôli potrebe pozorovať komplexné vzájomné pôsobenie buniek, tkanív a orgánov.

Nehľadiac na morálne hľadisko pokusov na zvieratách, klinické a epidemiologické štúdie na ľuďoch ponúkajú oveľa presnejší obraz bez toho, aby sme niekomu ubližovali. Pozorovanie vzájomného pôsobenia na zvieratách nie je zárukou, že získané poznatky môžu byť aplikované na ľudí. Rôzne živočíšne druhy reagujú veľmi odlišne na toxíny a ochorenia ako i na aplikované liečivá. Napr. dávka aspirínu, ktorá je pre človeka liečivá, môže byť smrtiaca pre mačku, ale vôbec neovplyvní teplotu koňa; benzén spôsobuje rakovinu u ľudí, ale nie u myší; inzulín vytvára defekty v rozmnožovacom cykle u zvierat, ale nemá v tomto ohľade vplyv na ľudí atď. Pokusy na zvieratách nemôžu nahradiť klinické pozorovania ľudí.

Každý významný pokrok v oblasti medicíny môžeme pripísať predchádzajúcemu výskumu prevádzanému na zvieratách.

História v oblasti medicíny ukázala, že zlepšená výživa, hygiena a ostatné správanie, ako i vplyvy životného prostredia - a nie poznatky získané z pokusov na zvieratách - sú príčinou zníženia úmrtnosti od r. 1900 na najbežnejšie infekčné ochorenia. Medicína má len malý vplyv na zvýšený priemerný vek ľudí. Množstvo najdôležitejších pokrokov na tomto poli môžeme pripísať dlhodobým štúdiám - medzi iným: anestéziu, bakteriológiu, stetoskop, morfium, radium, penicilín, umelé dýchanie, dezinfekčné prípravky, objav vzťahu medzi hladinou cholesterolu a srdcovými ochoreniami ako i medzi fajčením a rakovinou, objav röntgenu a izolácia vírusu spôsobujúceho AIDS. Pokusy so zvieratami nehrali v týchto objavoch žiadnu rolu ako ani v mnohých iných prípadoch.

Mnohé z liekov, ktoré v súčasnosti máme, boli vyvinuté na zvieratách, ako napr. polio vakcína.

V skutočnosti sa previedli dve formy práce pri vynájdení polio vakcíny, ktorá bola ocenená Nobelovou cenou za to, že neboli použité zvieratá, a potom následne testy na zvieratách, pri ktorých boli zabité milióny zvierat, a ktoré Nobelova komisia odmietla inak komentovať, len ako zbytočné..
Avšak, niektoré medicínske vynálezy boli skutočne vynájdené cez kruté testy na zvieratách. Ale len preto, že boli použité, neznamená, že museli byť použité. Veď ani primitívna technika, používaná v 19. storočí sa nepoužíva dnes. Je nemožné povedať, kde by sme boli teraz, keby sme odmietli testy na zvieratách, pretože v medicínskej histórii sa venovala malá pozornosť alternatívnym metódam . V podstate, testovanie na zvieratách často dávajú zavádzajúce výsledky ohľadom ľudského zdravia, a preto by sme pravdepodobne boli na tom lepšie, keby sme sa na ne nespoliehali.

Vedci sú zodpovední za pokračovanie využívania zvierat pri hľadaní liekov na choroby, ktorými ľudstvo trpí.


Mohlo by byť zachránených viac ľudských životov a menej spôsobeného utrpenia, ak by sme ľudí učili aké je dôležité vyhýbať sa tukom a cholesterolu, nefajčiť, piť menej alkoholu a neužívať drogy, pravidelne cvičiť a starať sa o životné prostredie, než aby sme prevádzali pokusy na zvieratách. Tieto pokusy sú primitívne, naviac, máme predsa moderné technológie a klinické testovanie ľudí..
Aj keby sa dokázalo, že neexistuje alternatíva k používaniu zvierat pre výskumné účely, ako raz povedal G.B. Shaw : Nerozhodujete o spravodlivosti pokusu tým, že dokážete, že z neho plynie úžitok pre nás. Rozdiel nie je medzi užitočným a neužitočným pokusom, ale medzi barbarským a civilizovaným správaním. Existujú predsa aj medicínske problémy, ktoré by sa dali vyriešiť jedine testovaním na nevedomých (postihnutých) ľuďoch, ale nerobíme to, lebo to pokladáme za nemorálne.

Ak by sme nemohli používať zvieratá, museli by sme testovať nové lieky na ľuďoch.

Voľba nie je medzi ľuďmi a zvieratami. Testy na zvieratách nie sú dôkazom, že lieky sú bezpečné. Kvôli fyziologickým rozdielom medzi ľuďmi a zvieratami výsledky testov na zvieratách nemôžu byť dostatočne presné a tak sme vystavený pôsobeniu liečiv, ktoré môžu mať konečnom dôsledku vážne vedľajšie účinky.
Iróniou je, že výsledky získané na základe testovania na zvieratách môžu byť distribuované pre použitie ľuďmi. Zhromaždilo sa toľko dôkazov o rozdieloch účinkov chemických látok na zvieratá a ľudí, že vládni predstavitelia často nereagujú na výsledky získané z pokusov so zvieratami. V posledných dvoch dekádach bolo veľa liečiv, vrátane Fenacitínu, Efereolu, Oraflexu,Suprolu a Selacrynu stiahnutých z trhu, nakoľko spôsobili stovky úmrtí alebo poškodení zdravia. V skutočnosti, viac ako polovica liečiv schválených medzi rokom 1976 a 1985 bolo stiahnutých alebo preznačených kvôli vážnym vedľajším účinkom. Ak by farmaceutický priemysel upustil od testov na zvieratách a prešiel na alternatívne metódy (napr. in vitro testy), boli by sme lepšie chránení.

Ak by sme nerobili testy na zvieratách, nemohli by sme prevádzať medicínsky výskum.

Ľudské klinické a epidemiologické štúdie, pitvy mŕtvych tiel a počítačové simulácie sú rýchlejšie, spoľahlivejšie, menej nákladné a oveľa humánnejšie ako testy na zvieratách. Šikovní vedci vyvinuli z buniek ľudského mozgu model "mikromozgu", na ktorom môžu študovať nádory alebo umelú kožu a kostnú dreň. Môžeme testovať podráždenie na membráne vajíčka, vyrábať vakcíny z bunečných kultúr a robiť tehotenské testy s použitím krvných vzoriek namiesto zabíjania králikov. Ako hovorí Gordon Baxter - zakladateľ Pharmagene Laboratories (spoločnosť, ktorá pri vývoji a testovaní liečiv používa výlučne ľudské tkanivá a počítače): " Ak máme informáciu z ľudských génov, prečo by sme sa mali vracať k zvieratám?"

Pokusy so zvieratami pomáhajú aj im - prinášajú pokrok aj vo veterinárnej oblasti.

To by sme mohli povedať, že pre dobro bohatých detí sú pre nás prijateľné pokusy na chudobných deťoch. Podstata nie je v tom, či môžu byť experimenty osožné pre zvieratá alebo ľudí, ale či máme morálne právo spôsobiť niekomu utrpenie.

Aj študenti medicíny musia pitvať zvieratá.

Nie, nemusia. V skutočnosti sa viac a viac študentov stáva zásadnými odporcami tejto myšlienky, a mnohí dnes končia štúdium bez toho, aby pracovali so zvieratami. Namiesto toho asistujú skúseným chirurgom. Vo Veľkej Británii sú chirurgické pokusy na zvieratách protizákonné, britskí lekári sú však práve tak kvalifikovaný ako lekári z iných krajín. Mnohí z tých, ktorí ukončili prestížne lekárske univerzity, dnes používajú nové klinické metódy výučby namiesto zastaralých pokusov v laboratóriách. Niektoré školy ponúkajú výcvik, počas ktorého môžu študenti pozorovať operáciu srdcového bypasu. Tento výcvik doporučujú aj pre ostatných.

Je hlúposť odmietať lieky, ktoré boli testované na zvieratách a zahodiť ich.

Žiaľ, mnohé veci v našej spoločnosti sú tu vďaka využívaniu iných. Napr. mnohé cesty postavili otroci. Nemôžeme zmeniť minulosť - to, že niektorí trpeli a zomreli je už stratené. Môžeme však zmeniť budúcnosť tým, že začneme používať nové metódy výskumu - bez zneužívania zvierat.

Väčšina vedcov sa o zvieratá stará - musia, lebo ich výskum záleží od dobrého stavu zvierat.

Vyšetrovanie v najvýznamnejších inštitúciách preukázalo, že to nie je podstata problému. V jednom z najprestížnejších výskumných zariadení v meste Hope (California), nechali "nedopatrením" zvieratá zahynúť od hladu a utopiť sa vo vlastných výkaloch. Po rokoch výskumu sa mnohí pracovníci stávajú zatvrdnutými a nevnímajú utrpenie zvierat - narábajú s nimi ako s nástrojmi na jedno použitie. Snahy o zlepšenie starostlivosti o zvieratá pokladajú za " príliš nákladné".

Ochrancovia práv zvierat by nedokázali obetovať 10 zvierat v záujme záchrany 10 000 ľudí.

Predpokladajme, že jediný spôsob ako zachrániť tých 10 000 ľudí by bolo použiť na pokus jednu mentálne postihnutú sirotu. Ak je cieľom zachrániť ľudí, nebolo by to toho hodné? Mnohí by súhlasili, že je nesprávne použiť jedného človeka pre "vyššie ciele", pretože by to porušilo ľudské práva. Keď sa však jedná o obetovanie zvierat, predpokladá sa, že ľudia majú právo a zvieratá nie. Neexistuje logická príčina na to, aby sme upierali zvieratám rovnaké práva, ktoré chránia ľudských jedincov pred zneužitím v mene " všeobecného dobra."

Pri mnohých pokusoch sa zvieratám neubližuje, iba sa pozorujú.

Ak sa zvieratám naozaj neubližuje, nenamietame nič. Ale neubližovať znamená aj to, že zvieratá nie sú izolované v studených oceľových klietkach, lebo stres a strach spôsobený väzením ubližujú tiež. Dokazujú to rozdiely v krvnom tlaku medzi väznenými a voľnými zvieratami. Väznené zvieratá trpia aj tým, že sa nemôžu prirodzene správať a nemajú sociálny život.

Ochrancovia práv zvierat by zachránili pred požiarom skôr svojho psa ako svoje dieťa.

Zachránili by sme svoje dieťa - je to však inštiktívne konanie. Pes by zachraňoval svoje mláďa. Odhliadnuc od toho, koho by sme zachránili, náš výber nemá nič spoločné s morálnosťou pokusov na zvieratách. Môžem zachrániť svoje dieťa miesto susedovho, ale to nesvedčí, že je prijateľné, aby niekto robil pokusy so susedovým dieťaťom.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.