Niet škaredých žien. Sú len ženy, ktoré nevedia, ako byť krásnymi. (Ninon de l'Enclos)

Nekroskop od B. Lumleya

23. února 2009 v 13:18 |  Obľúbený ludia
Prvá kniha z cyklu Nekroskop uzrela svetlo sveta v roku 1986 a takmer okamžite sa stala bestsellerom v Európe i Amerike. Právom. Ide o jeden z najlepších hororov, písaný surovým, neotesaným jazykom, umocňujúcim jeho temné čaro. Cyklus Nekroskop určite nebude pre každého. Je to jeden z najkrvavejších a najbrutálnejších knižných cyklov, aký som doteraz čítal. Niektoré scény sa pohybujú na hranici dobrého vkusu, oveľa viac ich je však ďaleko za ňou. Predovšetkým prvé časti cyklu často balansujú na hrane čistej (no zvrátenej) pornografie a neraz za túto hranu prepadajú. Čím teda knihy uchvacujú? Okrem brutality a sexu, ktoré by nám menej náročným aj samy osebe celkom stačili, najmä svojím strhujúcim dejom a rozprávačským majstrovstvom autora.

Prvá kniha, nazvaná Nekroskop, má ku klasickému hororu asi najbližšie. Opisuje zrod nekroskopa Harryho Keogha. Nekroskop, tak ako ho definuje Lumley, je ľudský prístroj, ktorý umožňuje prístup do myslí mŕtvych ľudí. Harry je sympatický chlapec s malým tajomstvom - dokáže sa zhovárať s mŕtvymi. Pomocou tejto schopnosti rozvíja svoje psychické i fyzické talenty. Či už ide o pomoc mŕtveho matematika pri riešení ťažkej školskej úlohy, alebo o pomoc mŕtveho učiteľa telocviku pri zápase so staršími chlapcami, alebo pri inom zápase so svojou prvou priateľkou. Počas týchto idylických a príjemne mrazivých príbehov však v ďalekých rumunských lesoch vyrastá Harryho protihráč. Boris Dragosani je nekromant. Taktiež dokáže odhaľovať tajomstvá mŕtvych. Avšak nie pomocou milých rozhovorov s nimi, ako to robí Harry. Dragosaniho už v detstve priťahovalo isté temné miesto v horách, na ktorom je podľa legendy pochovaný preklínaný stredoveký vládca, v erbe ktorého sa nachádza hlava diabla, netopier a drak. Tibor Ferenczy bol kedysi mocným vampírom, teraz leží nemŕtvy, spútaný striebornými reťazami pod zemou. A usiluje sa o návrat. On je učiteľom a majstrom Dragosaniho, ktorému odhaľuje niektoré svoje menšie vampírske tajomstvá. Takým arkánom je aj vampírska nekromancia, založená na trhaní mŕtvol a vytrhávaní ich tajomstiev priamo z ich útrob. Dragosani sa vďaka svojim schopnostiam stáva esom špeciálnej pobočky KGB zameranej na parapsychologickú špionáž. V Británii je do podobnej tajnej služby - označovanej ako Pobočka E - naverbovaný aj mladý Harry Keogh. Dej graduje k stretu týchto pobočiek, rôznych esperov (ľudí nadaných všemožnými parapsychologickými schopnosťami) a v apokalyptickom finále samozrejme Harryho (ktorý už dokáže telá mŕtvych dočasne povolávať z hrobov a neobmedzene cestovať priestorom vďaka objavom mŕtveho matematika Möbia) a Dragosaniho (ktorého vampír oklame a ľsťou do neho vstúpi, čím odštartuje jeho vampírsku metamorfózu). Záver prvej knihy je obzvlášť poetický a končí sa totálnou deštrukciou Bronického zámku - sídla ruskej parapsychologickej pobočky.

Druhá kniha cyklu - Nekroskop II: Vampíri - rozvíja túto idylku, a to spôsobom priam bezkonkurenčným. Do hry vstupuje ešte mocnejší vampír - Faethor Ferenczy, Tiborov otec. Je tu ešte viac vampírskej mystiky, strašidelných príbehov z histórie; sledujeme zrod vampíra, transformáciu ľudskej psychiky do vampírskej, stávame sa učeníkmi vampírskej mágie. Harry rieši rôzne problémy, ako napríklad svoje na kusy rozstrieľané fyzické telo, možnú infekciu vampirizmom a podobne. Boj proti vampírom sa stáva fatálnou záležitosťou, pri ktorej je na druhú koľaj odstavené absolútne všetko, vrátane Harryho ženy Brendy a jeho malého syna. Členovia Pobočky E sa zúčastňujú na krvavej štvanici po vampíroch, plnej strát na oboch stranách a naozaj nečakaných dramatických zvratov. Lumley tu dosiahol jeden zo svojich spisovateľských vrcholov (a, súdiac podľa ultimátnej zvrhlosti niektorých pasáží, nielen to). Podarilo sa mu vytvoriť úžasnú mozaiku rôznych parapsychologických schopností, ktoré sa navzájom dopĺňajú a posúvajú dej dopredu veľmi netradičným spôsobom.

Tretia kniha - Nekroskop III: Zdroj - štartuje novú dejovú líniu a otvára celkom nový rozmer Lumleyho cyklu. Objektom výskumu supertajného ruského centra je zvláštna prírodná anomália, známa ako brána. Je to štrbina vedúca do cudzieho sveta - vampírskeho sveta, zdroja všetkých vampírskych legiend! A práve tam ruskí vedci a agenti s radosťou "exportujú" zajatého amerického agenta Jazza Simmonsa a esperku Zek Foenerovú. Popis ich boja o život vo vampírskom svete a snaha o zabránenie vampírskej invázii na Zem (neskôr aj za pomoci Harryho), je obsahom tejto časti cyklu. V závere opäť infernálne besnenie vo vampírskom svete i v podzemnom výskumnom centre.

Vo štvrtej knihe - Nekroskop IV: Reč mŕtvych - sa stretávame s ďalším členom nepodarenej rodiny Ferenczyovcov. V balkánskych horách mal svoj hrad upír a čierny mág János Ferenczy. Ten oživuje mŕtvych a robí s nimi pomerne nechutné veci. (Dokonca aj pre čitateľa mravne a esteticky otupeného čítaním predchádzajúcich Lumleyho kníh.) Mŕtvi prosia Harryho o pomoc. Harryho problémom však je, že je pozbavený svojich schopností. Jediným východiskom sa stáva spojenie s jedným z vampírov zlikvidovaným v predošlých knihách. Faethorovou úskočnosťou samozrejme započne aj Harryho nezastaviteľná transformácia na vampíra. Schytá to tiež jeho nová priateľka Sandra. Vo štvrtej knihe cyklu sa nachádza veľa lovecraftovských motívov (konkrétne z novely Prípad Charlesa Dextera Warda), ktoré sú veľmi príjemným spôsobom zakomponované do deja.

Piata kniha cyklu - Nekroskop V: Semeno mŕtvych - v istom zmysle uzatvára celú dejovú líniu. Harry pátra po beštiálnom sériovom vrahovi mladých žien. A mení sa na upíra. Zároveň sa blíži a nakoniec vyvrcholí stret s vampírskymi lordmi na Hviezdnej strane (to je oblasť vampírskeho sveta). Lumley tu siahol k biblickým motívom a záver knihy rozvíja originálnu vampírsku mytológiu. Harry samozrejme umiera, avšak v priebehu cyklu je to už asi tretí raz (fyzicky už od druhej knihy používa iné telo, než s akým začínal), takže sa zase nič až také zvláštne nedeje.

Následné tri knihy cyklu: Nekroskop VI: Pokrvní bratia; VII: Posledný hrad; VIII: Vojny o krv
, opisujú dianie a upírske boje vo vampírskom svete a sú teda "z trochu iného súdka". Napriek tomu ide o veľmi pútavý príbeh rozvíjajúci novú dejovú líniu dvoch Harryho synov žijúcich vo vampírskom svete.

Návrat k Harrymu sa odohral v duológii Stratené roky (Nekroskop IX. a X.), navracajúcej sa do nezmapovaného obdobia medzi druhou a treťou knihou cyklu. Lumley tu rozvinul fascinujúcu sieť Harryho stretu nie s jedným, ale hneď s tromi vampírskymi rodmi. V týchto dvoch rozsiahlych knihách sa Harry Keogh okrem iného dostáva do vážnej životnej krízy, opúšťa ho Brenda i jeho syn. Prepadne sa tiež do osídiel alkoholizmu. Pátranie po sériovom vrahovi, nadanom parapsychologickými schopnosťami, ktorý napodobňuje vlkolaka, vyústi až do kontaktu so skutočným rodom prastarého lykantropa Radua Lykana. Ten bol kedysi vampírskym vládcom Šejtánom vyhostený z Hviezdnej strany a pomocou brány exportovaný priamo na Zem. Nie však sám. Spolu s ním týmto spôsobom Šejtán potrestal aj ďalšie dva rody. Vampíri Ferenczy a Drakul sa na zemi stali legendami, no zároveň sú Raduovými smrteľnými nepriateľmi. Dynastia prvého z nich sa usadila na Sicílii, kde ovláda tradičnú mafiu a vlastní rozprávkové bohatstvo. Jediný žijúci Drakul našiel útočisko v Tibete a rozvinul temnú spoluprácu s Čínskou ľudovou armádou. Krvavý boj medzi týmito tromi rodmi, Pobočkou E a Harrym (ktorý sa stane nástrojom Radua Lykana), je obsahom druhej knihy Stratených rokov.

Do češtiny ešte nebolo preložených ďalších päť kníh cyklu. V trilógii Pobočka E (Nekroskop XI. - XIII.) vzdoruje hrozivému vampírskemu prieniku z Hviezdnej strany len zdecimovaná Pobočka E bez nekroskopa; neskôr posilnená o novú krv.

Celú ságu uzatvára (nateraz) román Dotyk (Nekroskop XV.: Dotyk), v ktorom už ide naozaj do tuhého, ničia sa celé slnečné sústavy a ku konfrontácii sa vyzýva samotný Boh. (Oficiálne, a trochu podivne, je štrnástym dielom cyklu Nekroskop kniha príbehov štyroch najznámejších Lumleyho hrdinov. Harry Keogh je len jedným z nich.)

Možno vám takto priblížený dej knižného cyklu Nekroskop pripadá šialený. Nemýľte sa, on šialený naozaj je! Práve absolútna morbídnosť týchto kníh je jedným z ich najsilnejších lákadiel. Po prečítaní prvej knihy som nikdy neveril, že by som bol schopný prečítať ešte ďalšie. Po prečítaní druhej som už pociťoval menšiu závislosť a po tretej sa môj osud v tomto smere definitívne spečatil. Lumley dokáže majstrovsky kombinovať dráždivé erotické motívy s opisom exotických lokalít (je horlivým cestovateľom), nesmiernu brutalitu s heroickými motívmi a vampírsku mystiku s politickými reáliami studenej vojny. Pri čítaní vás bude bičovať smútok a bezútešnosť, ktorými sú knihy doslova presiaknuté. Taktiež nečakajte žiadne dobré a šťastné konce.

Nenájdete tu nič z romantizujúceho pohľadu Anne Riceovej. Lumleymu sa podaril skutočný prienik do podstaty oživenia primitívnych atavizmov ľudskej genetickej pamäte i presný popis priebehu expanzie týchto obsahov do okruhov ľudskej psyché. Najrôznejšie vampírske legendy sa tu prelínajú s celkom netradičným pohľadom na vampirizmus ako na biologickú nákazu. Všetko okorenené príchuťou Lovecrafta, striehnuceho na každom kroku. Nádherne ponuré scenérie, hrôza, morbidita a posadnutosť sexom a smrťou; to sú najsilnejšie ingrediencie Lumleyho kníh. Ak teda chcete spoznať skutočnú krutosť a chtíč vampírov, prestaňte strácať čas pri Bladeovi a začítajte sa do nich. Avšak pozor - táto vstupenka môže byť jednosmerná!

Najdené na webe pod menom Kariku.

Na nemeckom webe som našla až 24 nekroskopov!

Je tam písané že sú z pôvodných znení čo som nepochopila..
Niektoré zaujímavé obaly:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.